Prevzatie zodpovednosti
Poznáte knihu Svět bez Hranic (v slovenčine Svet bez obmedzení)?
Dr. Hew Len v knihe opisuje, ako vyliečil pacientov v havajskej štátnej psychiatrickej liečebni pomocou techniky Ho´oponopono. S pacientmi nerobil žiadne terapie. Zapájal sa však aktívne do života v liečení a po dobu troch rokov sa stále očisťoval technikou Ho´oponopono (technika odpustenia).
Pri čítaní knihy ma najviac zaujala myšlienka o prevzatí zodpovednosti. Autor v nej píše, že najdôležitejšie na celej technike je uvedomiť si v každej situácii, ktorá sa nám deje, svoju zodpovednosť. Ide hlavne o negatívne situácie, v ktorých máme tendenciu obviňovať druhých, že sa nám to deje kvôli nim. Dr. Hew Len hovorí: „To, čo sa vám v živote stane, nie je vaša vina, ale vaša zodpovednosť.“
Ja som aj vďaka etikoterapii začala viac sledovať situácie, ktoré prežívam. Po čase som zistila, že sa mi dejú v súlade s mojím naladením. Napríklad:
Nedávno som si cez bazár na internete kúpila sponkovačku na svoje kreatívne tvorenie. Väčšinou pri nákupoch cez internet platím za tovar vopred, pretože bývam na dedine, ktorá nemá bankomat. Zvyčajne nemám veľkú hotovosť pri sebe a keď je tovar zaplatený, môžem poprosiť susedu o prevzatie zásielky, ak náhodou nie som doma.
Pán, ktorý predával sponkovačku trval na dobierke. Ja som práve nastúpila do novej práce, takže mi bolo jasné, že nebudem doma, keď príde poštárka s balíkom. Vôbec sa mi to nepáčilo, bola som veľmi negatívne naladená, že budem musieť ísť na poštu po balík.
O pár dní som mala v schránke žltý lístok z pošty, ale na moje prekvapenie balík nebol na pošte v našej dedine, ale vo vedľajšom meste. To ma ešte viac nahnevalo. Len kvôli balíku sa mi do mesta ísť nechcelo. Okrem toho na danej pošte v meste zaviedli v lete vyvolávací systém. Keď som tam po jeho zavedení bola, nachádzalo sa tam veľmi veľa ľudí a atmosféra bola veľmi napätá. Predstava, že tam mám znovu ísť, ma vôbec nepotešila.
Keďže som potrebovala sponkovačku na dokončenie nástenky, rozhodla som sa prevziať zodpovednosť za situáciu. Uvedomila som si svoje negatívne naladenie. Zmenila som postoj k celej situácii. Pozitívne som sa naladila a použila techniku Ho´oponopono. Výsledok bol skvelý. Na pošte bolo málo ľudí, čakala som veľmi krátko. Cestou z pošty som sa potešila stretnutiu s kamarátku, ktorú som dlho nevidela. Stretnutie ako bonus :-)
V živote zažívame situácie, ktoré majú na nás väčší vplyv ako môj príbeh so sponkovačkou. Ide hlavne o naše vzťahy v rodinách, ktoré môžeme pomocou techniky Ho´oponopono meniť na láskyplnejšie.
